Tajomstvo najlepších talianskych jedál je v ich bylinkách
Keď zavriete oči a zahryznete sa do čerstvej, voňavej pizze, čo cítite? Ktoré poháriky u vás prehovoria, keď si položíte na jazyk sústo šťavnatého tuniaka, alebo si privoniate k horúcej ragu alla bolognese? Cítime presne to, čo vy. To, čo cítime, možno ešte skôr, ako sa dotkneme svojho talianskeho pokrmu, sú typické chutné arómy tých najznámejších talianskych byliniek.
Základ talianskej kuchyne sú kvalitné potraviny, ktoré ale vždy pracujú na jazyku v kombinácii so správnymi bylinkami. Poďme si predstaviť hlavných aktérov, ktorí nám na tanieri spôsobujú toľko potešenia.
Bazalka do každej omáčky
Snáď najznámejšou bylinkou v talianskej kuchyni je bazalka. Vďaka jej dymovej, jemne mentolovej chuti je dokonalým doplnkom najmä v paradajkových omáčkach. Mnohí ju poznajú aj v pesto omáčke a napriek tomu, že pesto má v modernej kuchyni mnoho variácií, bazalka bude vždy trend – setterom všetkých omáčkových alternatív.
Oregano plus majorán, rovná sa pravá talianska pizza
Oregano je zase základnou chuťou, ktorú hľadáme v každej talianskej pizzi. Spolu s majoránom si podávajú ruku, keď pizzové cesto doplňajú o jemne zemitú, sladkastú chuť. No oregano sa využíva aj v mnohých iných jedlách. Napríklad v známej omáčke Marinara. Nemôže chýbať ani v šalátoch či ako dokonalý doplnok ku grilovanému mäsu. Najčastejšie je využívané v južných oblastiach Talianska a v sicílskej kuchyni. Okrem výraznej chute má aj množstvo zdravotných benefitov, keďže je bohaté na omega 3 kyseliny, železo, horčík a antioxidanty.
Petržlenová vňať nad zlato
Dokonca častejšie ako oregano alebo bazalka je využívané, čuduj sa svete, nám veľmi dobre známa a ľahko dostupná petržlenová vňať. Petržlenovú vňať môžeme najčastejšie cítiť v jedlách s plodmi mora, v zeleninových omáčkach a vo väčšine polievok alebo cestovinových jedlách. Okrem toho, že obsahuje množstvo vitamínov, skvele sa dopĺňa s cesnakom. Kto vie, či je to náhoda prírody, alebo to naši kulinárski predkovia mali dobre premyslené, pretože petržlenová vňať má schopnosť pohlcovať pachy, a aj preto si tak veľmi dobre rozumie s aromatickými cesnakovými jedlami. Petržlenová vňať sa do talianskych jedál pridáva takmer úplne nakoniec, no napriek tomu dodá jedlu dostatok chute a vôní, a navyše jedlo aj vizuálne osvieži jej zelený a čerstvý vzhľad.
Bouquet garni v talianskej kuchyni
Napriek tomu, že bouquet garni je francúzsky pojem, aj talianske staré mamy vedeli, že kombinácia viacerých byliniek (čo vo voľnom preklade tento pojem znamená), je tajomstvom ich úspechu. V talianskej kuchyni sa využíva často kombinácia našej obľúbenej petržlenovej vňate, rozmarínu a bobkového listu, prípadne tymiánu. S kombináciou týchto byliniek sa často pracuje pri spracovaní mäsových omáčok alebo polievok.
Vo vymenúvaní tradičných talianskych byliniek by sme mohli pokračovať donekonečna. Slnko, vlhkosť a morský vzduch sa týmto našim hlavným aktérom páčia, preto o nich nie je núdza. No snáď najdôležitejšie je, keď sa stretne kvalitná korenina s rukami kuchárov, ktorí s ňou vedia narábať ako s kráľovnou. Až vtedy sa stáva tajomstvom talianskej kuchyne.