Hlavné jedlá tvorené talianskymi syrmi

Talianska kuchyňa je rajom pre všetkých milovníkov syrov. Mnohé z talianskych syrov majú chránené označenie pôvodu a veľmi prísne podmienky na to, aby si syr zaslúžil svoje meno. A práve to je dôvod, prečo si talianske syry udržiavajú svoju chuť, kvalitu, originalitu a vzácnosť. A to po celé stáročia. 

Ale ako narábať s týmto pokladom bez toho, aby sa práve tá originalita syru nezničila, práve naopak, aby vytvorila vynikajúce talianske jedlo? Veľmi jednoducho. Nezáleží na tom, či so syrom pracuje najlepšia reštaurácia v Neapole alebo v Nitre, dôležité je poznať syry a vedieť, ako s nimi pracovať. 

Boj medzi Grana Padano a Parmigiano-Reggiano

V skutočnosti žiaden boj neexistuje. Ide o dva rôzne syry, kde dokonca každý z nich má svoje chránené označenie pôvodu (DOP – Denominazione d‘ Origine Protetta), čo okrem iného znamená, že sa môže vyrábať len v určitých talianskych oblastiach alebo mestách. Napriek tomu, že sa na prvý pohľad tieto syry podobajú svojou konzistenciou, a áno, ide o zrejúce syry, sú iné chuťou, pôvodom, procesom výroby. Čo nás však zaujíma ešte viac je, že sa líšia aj využitím v typických ale aj moderných talianskych jedlách. 

Grana Padano sa vyrába z odstredeného mlieka dojeného dvakrát denne. Narozdiel od parmezánu však jeho spracovanie začína až po 24 hodinách od dojenia. Je o niečo menej slaný ako parmezán, a aj preto sa využíva častejšie v teplej kuchyni: pridáva sa do krémového rizota, môže sa z neho vyrobiť syrová talianska polievka alebo sa pridáva do omáčok ku rôznym druhom mäsa. Samozrejme, kvalitný Grana Padano syr dodá správnu chuť aj šalátom a studeným jedlám. 

Parmigiano-Reggiano, alebo parmezán, ako mu hovoríme, je skvelým doklepnutím chute jedál. Jedlu dodáva plnú chuť, rozplýva sa na jazyku, no zároveň sa ani v horúcich jedlách úplne neroztopí. Preto ho aj najlepší kuchári radi pridávajú do paradajkovej polievky a majú ho aj najlepšie lasagne. 

Ricotta, obľúbený syr medzi zero – waste kuchármi

Ricotta je fantastický krémový, nadýchaný taliansky syr, s mierne slaným nádychom. Patrí medzi čerstvé syry a vyrába sa z kravského mlieka, ale pokojne môže byť použité aj ovčie, kozie alebo byvolie mlieko. Zaujímavosťou je, že je vyrábaný zo srvátky, teda akoby zo zvyšku mlieka, ktoré nebolo použité na výrobu „kvalitného syru“. Aj preto je varenie z ricotty svojim spôsobom ekologické a často využívané v modernej talianskej kuchyni ale aj v tradičných talianskych dezertoch. 

Všetci máme radi čerstvú mozzarellu

Mozzarella je snáď najznámejší taliansky syr, ktorý sa pôvodne vyrábal z byvolieho mlieka. Aj preto sa volá Bufala alebo Mozzarella di buffala. Talianske recepty mozzarellu milujú a vieme ju nájsť takmer všade – pizza Margherita, či pokojne iná pravá talianska pizza ňou nešetrí. Taktiež rôzne druhy cestovín, zapekané bezmäsité jedlá typu Baklažán s mozzarellou a mnoho mnoho ďalších receptov vznikajú v kombinácii s touto syrovou pochúťkou. 

Spomedzi známych talianskych syrov vyberáme ešte jednu taliansku špecialitu. Gorgonzola. Mäkký zrejúci syr so žilkami modrej plesne. Jeho počiatky smerujú veľmi hlboko do histórie kulinárstva, do oblasti Lombardia na severe Talianska. Jeho konzistencia môže byť veľmi rôzna, záleží od dĺžky zrenia alebo neskôr pridanej smotany, vďaka čomu je krémová a veľmi obľúbená aj v slovenských jedlách. Ricotta sa pridáva do rizota, do omáčok, často príjemne dochutí mäso ale aj bruschetty a šaláty.  

 

Na to, aby sme pochopili genialitu syru, musíme o syre niečo vedieť. Až tak dokážeme pochopiť tú chuť, prácu a myšlienky jeho tvorcov a adekvátne si to vychutnať a vedieť náležite oceniť.